Aktuality

Vláda schválila Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030

Rámcový dokument Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorý v stredu 7. apríla 2021 schválil kabinet,  je národným záväzkom vlády Slovenskej republiky definujúcim smerovanie verejných politík s cieľom zmien v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov.

Prijatie stratégie je jednou zo základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach Slovenskej republiky.

Ide o súbor východísk a cieľov, ktoré smerujú k zastaveniu segregácie rómskych komunít, výraznému pozitívnemu obratu v sociálnom začleňovaní Rómov, nediskriminácii, k zmene postojov a zlepšeniu spolužitia.  

Pravidelné európske aj národné hodnotenia konštatujú, že pre naplnenie týchto cieľov sú kľúčové štyri prioritné oblasti – zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie a bývanie.

Vzdelávanie

Ciele aktuálnej stratégie sa orientujú tri základné oblasti edukačného systému:

  • podpora dieťaťa/žiaka a starostlivosti o rodinu,
  • podpora odborných kapacít učiteľa,
  • podpora vytvárania podnetného prostredia pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.

Bývanie 

Bývanie zostáva oblasťou, v ktorej sú obrovské rozdiely medzi väčšinovým obyvateľstvom, Rómami žijúcimi v rozptyle medzi väčšinovou populáciou a marginalizovaných komunít, najmä segregovaných, tzv.  rómskych osád  a mestských get.  Zlepšenie kvality bývania má pritom priame dopady a pozitívny vplyv na vzdelanie, na zlepšenie prípravy na zamestnanie, jeho získanie. Má taktiež priamu súvislosť so zdravotným stavom. Priaznivo ovplyvňuje celkové sociálne začlenenie.  

Zamestnanosť

Podľa štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) väčšina z takmer polmiliónovej rómskej menšiny na Slovensku žije v chudobe a čelí sociálnemu vylúčeniu. Takmer polovica (48 %) Rómov starších ako 16 rokov je podľa výberových zisťovaní nezamestnaných a iba jeden z piatich udáva ako svoju hlavnú ekonomickú aktivitu zamestnanie alebo živnosť. U osôb z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 20 – 64 rokov je situácia ešte alarmujúcejšia: možno hovoriť iba o 20 % zamestnanosti.

Rómska populácia trpí vysokým rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia – miera rizika chudoby Rómov na Slovensku dosiahla 87 % v porovnaní s 13 % v bežnej populácii. Chudoba v kombinácii s demografickými trendmi (viacpočetné rodiny s vyšším počtom závislých členov domácnosti) a chudoba súvisiaca s nízko kvalifikovanými alebo nízko platenými pracovnými miestami vysoké percento nezamestnanosti ešte prehlbujú.

Zdravie

Zdravotný stav osôb z marginalizovaných rómskych komunít je  v porovnaní s väčšinovou populáciou podstatne horší. Rómovia čeliaci sociálnemu vylúčeniu vo väčšej miere trpia infekčnými a chronickými chorobami. Očakávaná dĺžka života pri narodení človeka z marginalizovanej rómskej populácie bola na Slovensku v rokoch 2006 až 2015 takmer o 6 rokov kratšia v porovnaní s väčšinovou populáciou. Dojčenská úmrtnosť je takmer trojnásobne vyššia v porovnaní so zvyškom populácie (počet úmrtí do jedného roka na 1 000 živonarodených detí predstavuje 12,3 oproti 4,2 vo zvyšku populácie). Osoby z marginalizovaných komunít využívajú zdravotné služby o tretinu menej  ako väčšinová populácia

 Osobitý dôraz stratégia kladie  na nediskrimináciu a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom.

Na Slovensku naďalej pretrvávajú rasizmus a predsudky voči Rómom: obyvatelia Slovenska vykazujú jednu z najvyšších mier protirómskych postojov zo všetkých štátov EÚ. Rôzne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že diskrimináciu menšín spoločnosť toleruje vo vysokej miere. Závažný je najmä fakt, že prejavov diskriminácie či dokonca otvoreného násilia voči Rómom sa  dopúšťajú inštitúcie verejnej moci, akými sú obecné/mestské samosprávy  alebo polícia.

S prejavmi rasizmu a diskrimináciou sa stretávajú Rómovia (resp. osoby, ktoré sú za Rómov považované, a to bez ohľadu na ich subjektívne prežívanú identifikáciu – napríklad cudzinci, ktorí majú telesné antropologické rysy stereotypne spájané s príslušnosťou k rómskemu etniku) bez ohľadu na ich socioekonomický status.  

Vláda v stredu 7. apríla 2021 taktiež vzala na vedomie  Správu o činnosti splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity za rok 2020.  Správa obsahuje základné informácie o činnosti úradu radu splnomocnenca, pričom sa zameriava na základné oblasti plnenia úloh uložených splnomocnenkyni vládou v jednotlivých odvetvových oblastiach či zabezpečovanie úloh v rámci európskej solidárnej pomoci v programovom období  2014 – 2020.

Zobraziť viac

Súvisiace položky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Tlačidlo Späť hore