Priezviská s chorvátskym koreňmi
V obciach a mestách trnavského regiónu a tiež na západnom Slovensku smerom na Bratislavu žije veľa obyvateľov, ktorých priezvisko sa končí na –ič. Môže ísť vo veľkej miere o potomkov chorvátskych prisťahovalcov, ktorí Slovensko začali kolonizovať od stredného Dunaja, z poriečia Sávy a Drávy po bitke pri Moháči (1526). Obce v Trnavskom kraji ako Dlhá, Ružindol, Paderovce (časť Jaslovských Bohuníc), Dobrá Voda, Zvončín, Suchá nad Parnou, Košolná, Naháč či Dechtice vykazovali na prelome 16. a 17. storočia výraznú chorvátsku väčšinu. V nich sa i naďalej takéto priezviská zachovávajú, rovnako ako povedomie o ich pôvode.
Priezviská Fančovič, Ažaltovič, Šimončič, Krajčovič, Izakovič, Boledovič, Demovič, Hlavatovič, Benedikovič, Miklovič, Jakabovič, Kubovič, Lančarič, Lukačovič, Miklovič, Matovič, Ondrejkovič, Pavlovič, Polakovič, Šefčovič a mnohé ďalšie by mali odkazovať na migračnú vlnu z územia Chorvátska v súvislosti s nájazdmi Osmanov. Keďže chorvátsky jazyk a jazyk obyvateľov na území terajšieho Slovenska boli príbuzné, postupom relatívne krátkeho času došlo k asimilácii prišelcov. Historické zdroje uvádzajú, že tie obce v okolí Trnavy, kde žila chorvátska väčšina, sú po roku 1796 evidované ako slovenské.
Databáza priezvisk na Slovensku (autor P. Ďurčo a kolektív, Slovenská akadémia vied), ktorá popisuje stav z roku 1995, uvádza v prípade priezviska Fančovič 253 nositeľov v 62 lokalitách. Najviac v Trnave, v blízkych obciach Bučany, Naháč, Pastuchov, Bohunice, Hlohovec. Pri priezvisku Tomašovič (544 nositeľov v 128 lokalitách) vedie Trnava, pri priezvisku Viskupič (91 nositeľov v 29 lokalitách) je to Trnava a Ružindol, Izakovič (249 nositeľov v 58 lokalitách) je to opäť Trnava, Dlhá a Suchá nad Parnou. Priezvisko Šimončič sa v danom roku na Slovensku nachádzalo 407-krát v 75 lokalitách, najčastejšie zase v Trnave a takto sa dá pokračovať v desiatkach ďalších mien.
Jazykovedci však chorvátsky pôvod priezvisk s koncovkou –ič až tak jasne nevidia. Milan Majtán v publikácii Naše priezviská, ktorú vydala Slovenská akadémia vied vo svojom vydavateľstve Veda, píše, že starobylá prípona –ovic, neskôr –ovič vyjadrovala príslušnosť k rodine ako celku. „Priezviská s touto príponou sa často pokladajú za južnoslovanské. Chorvátsky pôvod ich nositeľov ale nie je jednoznačný, iba časť z takýchto priezvisk nie je slovenského pôvodu a takýto spôsob tvorenia nebol a nie je slovenčine cudzí,“ konštatoval autor. V priezviskách ako Stančič, Šimončič, Urbanič a podobne však chorvátsky pôvod možno vidieť.
