Aktuality

Maďari v Martine spolupracujú s inými národnosťami

Hoci potomkov maďarského obyvateľstva v Martine (i v regióne Turca) by sme dnes hľadali asi dosť ťažko, predsa v tomto tradične slovenskom prostredí žijú aj Maďari. Obyvateľstvo Martina i Turca je mnohonárodnostné a prispela k tomu tak železnica, ako aj armáda, špecializované školstvo a najmä strojársky gigant ČKD Kriváň – ZŤS či naposledy TEES – Turčianske strojárne v Martine. Všetky tieto faktory priťahovali do Martina odborníkov rôznych profesií, ktorí sa tu usadili natrvalo.

Takým je aj Ing. Zoltán Lengyel, CSc., jeden z predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny v Martine. „Otec bol celý život železničiar, ja zas vojak“ – hovorí Z. Lengyel, ktorý maturoval v Galante, ale potom pôsobil vo vojenskom školstve, na ministerstve obrany či na vysokej škole dopravnej.

Početnosť obyvateľov maďarskej národnosti v Martine odhaduje na 140 – 150. Kým fungovali strojárne, bolo ich viac, no po ich zániku aj aktivita opadla. Teraz azda niečo naznačí sčítanie obyvateľstva. Ako hovorí Z. Lengyel, Maďari sa v Martine stretávajú skôr vo „formáte Vyšehradskej štvorky“ – spolu s inými národnosťami, ktoré sú rovnako málopočetné. Stretávali sa pravidelne mesačne aj v počte 30 – 40 ľudí, vzhľadom na koronakrízu zatiaľ naposledy ešte vo väčšom počte spolu s primátorom Martina a dokonca aj splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny vlani pred pandémiou. Tém na rozhovor a diskusiu sa nájde vždy dostatok, najmä keď sa stretnú ľudia so záujmom o históriu a kultúru. Hoci pre pestovanie maďarčiny tieto stretnutia neslúžia – Z. Lengyel to vysvetlil pekne: „Vždy sú tam ľudia, ktorí nerozumejú po maďarsky, ale na druhej strane, myšlienky sa krásne vyjadrujú, keď človek môže využívať viac jazykov“.

Niekoľko rokov sa organizovalo v Martine aj stretnutie národnostných menšín s účasťou aj 100 – 120  ľudí, vďaka čomu sa spoločnými silami vždy podarilo niečo pohnúť dopredu. Od uvoľnenia po pandémii očakávajú aj príslušníci národnostných menšín návrat k osvedčeným formám aktivity.

Zatiaľ naposledy rezonovali Maďari v Turci  vlani v polovici roka (v súvislosti so záchranou a rekonštrukciou vzácnej hrobky rodu Rakovských v Rakove pri Martine) a potom v októbri po inštalácii  a odhalení pamätníka Sándora Petöfiho-Alexandra Petroviča v Necpaloch pri Martine, odkiaľ pochádzala Petófiho matka Mária Hrúzová. V oboch projektoch je aktívny aj Spolok Maďarov v Turci a Zoltán Lengyel. Maďarský inštitút prispel aj na obnovu hrobky Rakovských a v tomto roku sa chystá návšteva riaditeľa Maďarského inštitútu do Rakova. Na druhej strane, na odhalení pamätníka Sándora Petöfiho-Alexandra Petroviča v Necpaloch sa zúčastnil aj splnomocnenec vlády SR László Bukovszky. V súčasnosti sa pripravujú aj ďalšie aktivity. Dlhoročný sen aktivistu Z. Lengyela má okrem pamätníka aj ďalšie rozmery – v roku 2022 bude 200 rokov od narodenia S. Petöfiho a cieľom je pripomenúť si ho v Necpaloch aj ďalšími formami.

(bk) Fotografie: J. Krištoffy

 

Zobraziť viac

Súvisiace položky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Mohlo by vás tiež zaujímať
Zatvoriť
Tlačidlo Späť hore