Pavol Peter Gojdič:
„Nie som Rus, nie som Ukrajinec – som Rusín, ktorý tu chce žiť aj umrieť!“
V januári pred 70 rokmi sa uskutočnil monsterproces s troma katolíckymi biskupmi – Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Súdne pojednávanie prebiehalo v Bratislave od 10. do 13. januára, rozsudok vyniesli 15. januára 1951. Biskupi M. Buzalka a P. P. Gojdič boli odsúdení na doživotie, J. Vojtaššák na 24 rokov.
Tento proces bol aj z medzinárodného hľadiska špecifický tým, že v žiadnej z krajín po roku 1945 vo sfére sovietskeho vplyvu neboli odsúdení v jednom procese traja biskupi.
Otec sirôt, chudobných a zarmútených
Pavol Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch neďaleko Prešova, v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny, rod. Gerberyovej. Pri krste dostal meno Peter. Po skončení teologického štúdia a vysvätení za kňaza pôsobil na rôznych miestach. 20. júla 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal meno Pavol. Stalo sa tak pre jeho skromnosť, pokoru, túžbu žiť v askéze. No bola mu predurčená iná cesta. 14. septembra 1926 bol menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. Pri svojej inštalácii za administrátora ohlásil program svojho apoštolátu: „S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených“.
Získal si autoritu o.i. vďaka jeho podpore škôl, založeniu gymnázia v Prešove, sirotinca, vydávaniu duchovnej literatúry a pod. Neskôr bol poverený ďalšími úlohami a počas Slovenského štátu bol za prešovským sídelným biskupom. Jeho ďalšia práca bola sťažená a neskôr prerušená po nástupe komunistov k moci po februári 1948. Sústredený tlak na gréckokatolícku cirkev vyvrcholil 28. apríla 1950, keď štát postavil túto cirkev mimo zákona. Biskup P. Gojdič bol zatknutý a uväznený, fyzicky a psychicky týraný. Vo vykonštruovanom procese ho v dňoch 11. – 15. januára 1951 odsúdili za „vlastizradu“ na doživotie, peňažný trest 200 000 korún a stratu občianskych práv. Počas procesu rozprával po rusínsky. V roku 1953 mu bol na základe amnestie prezidenta trest zmenený na 25 rokov. Jeho ďalšie žiadosti o amnestiu boli zamietnuté, naopak, on odmietol všetky ponuky oslobodenia pod podmienkou zapretia vernosti cirkvi. Napokon sa mu splnilo jeho želanie a zomrel v deň svojich 72. narodením vo väzení v Leopoldove na následky tam získaných chorôb a týrania.
Spoločenské uznanie
V dôsledku uvoľnenia pomerov v Česko-Slovensku v roku 1968 štátne orgány po mnohých prieťahoch dovolili exhumáciu telesných pozostatkov biskupa P. Gojdiča a ich prevoz do Prešova. Biskup Pavol Gojdič bol 27. septembra 1990 súdne rehabilitovaný. Vyznamenaný bol in memoriam Radom T. G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy. V roku 2007 mu osobitná komisia pri pamätníku Jad va-Šem udelila čestný titul Spravodlivý medzi národmi za ochranu Židov počas holokaustu.
4. novembra 2001 pápež Ján Pavlom II. vyhlásil P. Gojdiča za blahoslaveného. V roku 2003 bol P. Gojdičovi udelený titul Čestný občan mesta Prešov.
Michal Beňadik
Foto: Väzenské fotografie biskupov.
Biskup P. Gojdič
Zdroj – rusyn.sk