Pandemická situácia zasiahla aj do života početnej českej a moravskej menšiny v Martine. (Historicky Česi aj Moravania v Martine žili, pri posledných sčítaniach možno hovoriť vyše tisícke Čechov a približne stovke Moravanov v Martine.) Im sa venuje Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, ktoré sídli v Martine a je najmladšou stálou expozíciou SNM v Martine. Približuje osobité životné prostredie a dielo manželov historičky PhDr. Anny Horákovej a akademika Jiřího Horáka, významných osobností dokumentujúcich tradície vzťahu Čechov a Slovákov.
Im, ako pôvodným majiteľom objektu, ktorý sa rozhodli venovať Slovenskému národnému múzeu, je od r. 1999 zasvätená stála expozícia múzea. Autorkou expozície je PhDr. Eva Králiková, autorom výtvarno-priestorového riešenia akad. mal. Pavol Choma.
PhDr. Anna Horáková – Gašparíková (1896 – 1987), bola jednou zo 4 dcér martinského národovca, kníhtlačiara a kníhkupca Jozefa Gašparíka – Leštinského. Po absolvovaní štúdia histórie na Karlovej Univerzite v Prahe sa stala jednou z prvých slovenských profesionálnych historičiek. Bola prekladateľkou a editorkou, no najvýznamnejšie bolo jej pôsobenie vo funkcii správkyne osobného archívu prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garriguea Masaryka v rokoch 1928 – 1936. V roku 1992 bola in memoriam vyznamenaná Radom T. G. Masaryka 4. stupňa.
Posmrtne, po páde totalitného režimu, v roku 1995 knižne vyšli jej memoáre U Masarykovcov s podtitulom Spomienky osobnej archivárky T. G. Masaryka, kde predstavila nielen T. G. Masaryka a jeho najbližších, ale so znalosťou vystihla aj celé historické obdobie a politickú klímu v prvej Československej republike.
Jej manžel akademik Jiří Horák (1884 – 1975), pochádzajúci z Benešova, bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov československej fokloristiky, historik a bibliograf, autor mnohých odborných prác venovaných dejinám vedy i slovenskému folklóru. V rokoch 1945 – 46 bol československým veľvyslancom v ZSSR.
Expozícia je budovaná tak, aby na jej návštevníkov dýchla atmosférou staromartinskej buditeľskej domácnosti z konca 19. storočia. Do nej sa manželia Horákovci vrátili v období sedemdesiatych rokov 20. storočia. Jej podobu pietne zachovávali a doplnili mnohými osobnými predmetmi, bohatou knižnicou, výtvarnými dielami a rodinnými pamiatkami. Tvorcovia expozície rešpektovali tento zámer, a tak je návšteva múzea možnosťou zoznámiť sa so životom a dielom dvoch významných osobností a zároveň možnosťou získať informácie o histórii vzťahu českého a slovenského národa a ich konkrétnej spolupráce.
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku dokumentuje českú menšinu na Slovensku už dve desaťročia. Jeho poslanie a dvadsať rokov existencie mapuje prostredníctvom najvýznamnejších a najvzácnejších predmetov výstava Index DC – Dvadsať rokov akvizičnej činnosti Múzea kultúry Čechov na Slovensku.
(wbk)