Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny
Akčný plán ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020
Úvod
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 71 z 18. februára 2015, ktorým prijala Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike (ďalej len „Stratégia“), zároveň uložila viacerým rezortom vypracovať do 31. decembra 2015 v medziach svojich kompetencií akčné plány pre tie zraniteľné a marginalizované skupiny a jednotlivcov, pre ktoré doposiaľ nie sú zabezpečené legislatívne rámce, inštitucionálne rámce, samostatné stratégie a rámce aplikačnej praxe. V zmysle citovaného uznesenia č. 71/2015 vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky určil ako gestora predmetnej úlohy Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny (ďalej len „úrad splnomocnenca“).
Úrad splnomocnenca vytvoril v súčinnosti s Výborom pre národnostné menšiny a etnické skupiny (ďalej len „výbor“) ako stálym odborným orgánom Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť pre otázky týkajúce sa národnostných menšín a etnických skupín a ich príslušníkov priestor pre participatívny proces tvorby Návrhu Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020.
Obsah Návrhu Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020 vychádza z prílohy Stratégie č. 1: Východiskový materiál k časti Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike týkajúcej sa práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám (ďalej len „východiskový materiál“). Zároveň tento materiál plní úlohu vstupnej časti predloženého Akčného plánu, keďže obsahuje analýzu aktuálneho stavu pokiaľ ide o vnútroštátny právny rámec ochrany a podpory práv osôb patriacich k národnostným menšinám, oblasť podpory kultúry národnostných menšín, výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, používania jazyka národnostných menšín, ako aj medzinárodného právneho rámca ochrany a podpory práv osôb patriacich k národnostným menšinám a inštitucionálneho zabezpečenia ochrany a podpory práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Východiskový materiál taktiež definuje priority a úlohy v danej oblasti, ktoré vytvorili rámec strategických cieľov a navrhovaných opatrení a aktivít zameraných na ich dosiahnutie.
Cieľom Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020 je zabezpečiť efektívny, prehľadný a spoľahlivý systém ochrany a podpory práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám vrátane posilnenia jeho inštitucionálneho zabezpečenia.
Návrh Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020 schválil výbor uznesením č. 79 na svojom XIX. zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 17. decembra 2015.
Návrh Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020 bol 20. júna 2016 prerokovaný na 24. zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, na ktorom rada uznesením č. 155 predmetný návrh schválila a odporučila vláde Slovenskej republiky jeho schválenie.
Operačné ciele Návrhu Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020
- Zabezpečenie komplexného prístupu k tvorbe právnych predpisov týkajúcich sa práv a postavenia národnostných menšín a etnických skupín;
- Zlepšenie systému podpory kultúry národnostných menšín a etnických skupín;
- Účinnejšie zohľadnenie špecifík výchovno-vzdelávacích potrieb osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám;
- Zlepšenie podmienok používania jazykov národnostných menšín a etnických skupín v praxi;
- Zlepšenie informovanosti verejnosti o národnostných menšinách a etnických skupinách prostredníctvom médií;
- Zlepšenie mechanizmov participácie osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich týkajú;
- Zvýšenie poznatkovej bázy slúžiacej k lepšej identifikácii cieľových skupín – národnostných menšín a etnických skupín a ich potrieb prostredníctvom štatistického zisťovania a výskumu.